Bezkonkurenčne môj najdlhší príspevok zostavený v podobe lyrizujúcej básne motivovanej udalosťami z piatka 23.12.2011, kedy sme rozdávali Betlehemské svetlo na Mierovom námestí. Snažil som sa na nikoho nezabudnúť, preto dúfam, že aspoň to čiastočne ospravedlnení túto nadobsažnú poému. Prosím, stavajte sa k mojej básnickej tvorbe zhovievavo, lebo ja nie som žiaden Hviezdoslav;)

Predvianočný čas dýcha tajom,
svojim kúzlom jemne pôsobí,
keď zobudím sa ráno s čajom,
čo, do termosky sa robí...

Veď dnes máme skauti veľký deň,
Betlehemské svetlo ľuďom nesieme,
marí sa mi z noci dáky zvláštny sen,
že pri tom Torpiho cukríky zjeme.

Ľa-ľa, sedem hodín ráno odkuvíka sovča,
a ja poznám jedno ranné vtáča všetečné,
kuriatko, kurátenko naše, no skrátka Romča,
„Vstávať, námestie čaká!“ píšem jej večne.

Na zástavke na Juhu, kurátenko tam už stojí,
a ja čakám na jej vinše, že trilkovať mi bude zas,
keď však rečie, v očiach sa jej čosi zbrojí:
„Zahluším ťa, keď zobudíš ma sms-kou ešte raz!“

O ôsmej na námestí mrzneme tam spolu,
a Slniečko medzitým od nás je v diaľ,
v časovom pláne, mal som zase smolu,
a Romča gáni: „Vedela som to, žiaľ...!“

Tu sa ozve dvojitý zubotras trieštivý,
to Majo s Torpim sa v zime rannej drkocú,
bez čiapky na hlave mráz je veru živý,
a stuhnuté pery modravé zavše slová mocú.

To vraj nehrozí Vlkovi, čo po noci je slávnej,
Dukla v Nitre vyhrala a on bol vtedy pri tom,
pred Fatimou stepuje, v snahe takej márnej,
že ak by ste to videli, napadne vám sitcom.

Keď ho to už omrzí, pohne sa on ďalej,
a na námestí pri stĺpe, nestačí sa čudovať,
na družnosť už neverí, stratil všetku nádej,
takto sa už nedá kamarátovo budovať!

Všetkých nás tam presviedča,
že tá chyba, tá je v nás,
e-maily nás usvedčia,
že pred Fatimou mal byť zraz!

Na roztržky času nie to,
bo Slnko práve prichádza,
ako pekne znie to,
že krásna bude podsada!

Krásna? Nuž by aj hej, až na ten háčik,
že iba celtu máme na prekrytie.
Ocení tú fušerinu nadšený to žiačik,
čo do skautingu chce ísť zaryte?

A tá posteľ prikrátka, padá ako gilotína,
podoprením kusom dreva, zbavíme sa rizík,
i keď nám krutý mráz ruky stína,
morálku nám zdvíha švihácky pán Fyzik.

Kukučka, Hrdlička, holúbätka moje,
naháňam ich: „zdobte, poďte, vešajte!“
Majo, prudí na stromček, hašterí si svoje
a Tete kričí: „Na mňa to nechajte!“

Napriek chybám je stan parádny,
Baška má post fotografa i jeho moc,
plagáty, letáky, k tomu nápis riadny,
ktorý Kika zmajstrovala za jedinú noc.

Lili sa mi chváli s tortugáckym albumom,
nespoznávam Slnka spred dvoch rokov,
kto vie čo má dnes ten Miro za lubom,
keď schováva čosi od nás na pár krokov.

A vo vetre sa trepoce,
mocná vlajka Vikingov,
nik sa tu nerehoce,
tej starej šľachte kingov;)

Podsada jak vitrína, no niečo nám v nej chýba.
na obzore za punčom sa ktosi známy zjavuje,
v bielej bunde s ruksakom, z diaľky nám kýva
-Trysko schytí gitaru, pesničky nám venuje.

Už to cítim, už to dýcham,
krásne čaro skautských Vianoc,
keď Torpiho náhle slýcham:
„Kdeže je tých detí moc?“

Čuník nenechá to na náhodu,
oslovuje mladú slečnu osamä:
„Pridaj sa k nám do náboru,
budeš môcť spať s nami... ehm, v podsade!“

Odbíja nám jedenásta hodina,
a ja ľutujem, že nezhltol som ráno chleba,
schádza sa nám skautská rodina,
Matejka, Evka, Sima, Naty, Ata a Beba!

Beba sa už celá teší,
oddnes už to môže schytať,
v 14-tich, kto ťažko zhreší,
tresty sa ho budú týkať (dľa § 94 Zz. č. 300/2005).

Dlhoprstej Kaji Trysko sa čuduje:
„Ty mala by si na husle hrať!“
Potom do deciek sa obuje
a do spevu ich hybaj hnať!

Kým hliadky roznesú betlehemskú novinu,
Ondro rozcvičiť ich chce v dobrej vôli:
„A všetci robíme krokodíla, gorilu!“
Niekto robí, iný skryl by sa v tôni...

Na obed na pizzi si pochutnávam,
keď mi zrazu Romča volá na mobil:
„Nechali tu dieťa, rodičom mávam.“
To Samko Medvedík sa nalodil!

Ako správne vĺča - oddaný je svorke,
deťom rozprávky na CD-čkách rozdáva,
neverí žiadnej dospeláckej výhovorke,
vĺčaťom sa každé dieťa rado stáva.

Veselo hrá gitara, aj keď sa Trysko rozlúči,
hymnu známych pirátov Trhač na nej nôti,
potom zase Medvedík v našom stane zvučí,
Medveď a Svišť nemajú azda nič proti.

Pošepnem im tajomstvo,
na čom pri ovečkách a riečke záleží,
to nie je lakomstvo,
že nepovieme to mládeži.

V tom sa Sima začne smiať:
„Kto napísal TROTUGA na album?“
Lili sa už musí čkať,
a vĺčatá zdivia ako čaj, rum, bum!

Koniec neplechám a všetkej srande,
Slnko do kostola ísť zavelil,
Grizzly s Naty dajú si s vĺčatami rande,
a ostatným pán farár povinnosti zadelil.

Počas omše badám známu tvár,
Juraj stihol uzrieť záver cesty svetla,
doznel organ jak by doznel ľudský svár,
a skauti zniesli nádej - pokoj sveta.

Pri návrate Grizzly s Naty vravia nám:
„Vĺčatá boli fajn, ale dobre že ste späť!“
Súťažili o titul - najväčší pyroman,
ktože si dá za trest driákov päť?

Pod rúškou tmy, stromček žiari,
a náš čas sa chýli k záveru,
pre svetlo sa horda valí,
ľudia, ale posledný, na môj veru!

A tak ešte kdesi čosi,
trma-vrma, v okolí je ľudu,
a stan sa svižne rúca hoci,
no my nepoznáme žiadnu nudu!

V zhone, chvate záverečnom,
pre darček si nájde chvíľku nutnú,
Slnko Lili v šiali večnom,
krabicu jej dáva preozrutnú.

Lulu ju trhá ako šelma besná,
dnu je výplň z miestnych novín (Trenčiansko:-D),
kto hľadá nájde – znalá hesla,
náramok malý z pletenca loví.

"Akáže to milá pozornosť"
uznanlivo Juro pritaká,
no zábavy je vážne dosť,
práca na nás teraz čaká!

Stena za stenou padá dole,
z podsady je už len palát,
Majo s rožkom núka svoje:
„Dá si niekto parížsky šalát?“

Ešte dovliecť do dodávky,
z podsady tie riadne kusy,
na ľade dostávame tvrdé dávky,
keď padáme jak strelené husi.

Šúchajúc si boľačky,
lúčime sa zase prirýchlo,
život dáva vlastné značky,
kým v hluku všetko stíchlo.

Utíchol čas, utíchol ruch,
človečie statky zahalí babona,
možno je to večný duch,
možno to svetlo, čo plápolá,
možno tá milosť daná svetu,
či slová lásky z prísľubu,
kto však uverí, privonia kvetu,
ktorý nesie si zo sľubu.

Ľalia - symbol čistoty,
nech vo vašich srdciach prebýva,
v žití nie to istoty,
len najbližší, čo slzy zmýva,
v žití nie to záruk,
len vlastnej vôle moc,
priložme našich pár rúk,
k tým čarom Vianoc;)